Ľahko sa dostanete do situácie, keď vás niekto pri obsluhe poteší len tak a vy máte chuť mu dať „drobné“ navyše, alebo len tak z náhlej a uvoľnenej eufórie mu oznámiť, aký bol ochotný. Poďakovať za niečo je totiž stále IN.
Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, Slováci sú veľmi vďační. Možno sa meníme na nebezpečných a neprajných len pri debatách o politike či na preplnených cestách alebo ak máme len tak dať niekomu niečo zo svojho. V celom tomto uzatvorenom svete však každodenne dochádza k situáciám, kedy sa zamyslíme nad tým, že táto predavačka v potravinách bola vlastne skutočne veľmi milá a odporučila mi nekupovať melón, lebo je podľa nej ešte málo sladký, starší pán pracujúci na čerpacej stanici mi sám od seba ochotne požičal nový štartovací kábel, keď mi zdochlo auto, upratovačka v nákupnom centre našla moju peňaženku a upozornila personál, aby mi ju tam nechali, kým sa po ňu vrátim alebo keď trpezlivá kaderníčka podaruje cukrík môjmu synovi, ktorý preplakal celé strihanie, no s ňou to ani nepohlo. Určite aj vy spoznáte ten moment, kedy viete, že títo všetci to nerobili preto, lebo sú v práci, ale preto, že proste takí sú.
Výsledky analýzy hodnotení ľudí cez nezávislý hodnotiaci systém Staffino ukázali, že až 85% z vyše 51 000 hodnotení sú skutočne vecné a úprimné poďakovania pre personál či poskytnuté služby. A ten zvyšok tvoria nepríjemné zážitky. Je však pravdou, že ako pochvaly, tak aj pripomienky najviac smerovali na ochotu a správanie sa personálu. Pochvaly však možno pre niekoho (a spočiatku prekvapivo aj pre nás) drvivo prevažujú.
Treba si uvedomiť, že to nie je ani platom. Finančná motivácia je veľmi dôležitá a nebudem tvrdiť, že nie je. Hlavne, keď sa porovnávame s ostatnými štátmi EÚ, tak sme na to dosť biedne. Iste, všetko závisí od zamestnania a v niektorých kolektívoch určite fungujú motivačne aj spoločné výlety, akcie, každomesačné potľapkávania po pleciach a viacerí zástancovia budovania súdržnosti a spoľahlivosti rozličných zamestnaneckých tímov budú tvrdiť, že je to viac ako suché platenie odmien. Pravdou je, že v dobre fungujúcich firmách ľudia využívajú aj iné formy odmien. Ale o motivácii niekedy inokedy.
Myslíte si však, že ľudia, ktorých som spomínal vyššie zarábajú veľa? Alebo, že nepríjemná až arogantná, povedzme napríklad, úradníčka bude zrazu skvelá a ochotná, ak bude z ničoho nič zrazu zarábať nadpriemerne? Môžeme počkať ďalších 20 rokov, kým sa zárobky ako tak priblížia zvyšku EÚ a uvidíme, či to bude mať vplyv aj na poskytované služby, ale čo dovtedy? Napadá mi použiť výraz zlatá stredná cesta, ale ani to presne nevystihne pointu tohto celého.
Vraciame sa tak zase k prapodstate – k povahe ľudí. Keď vznikal hodnotiaci systém Staffino, mysleli sme si, že sme dali ľuďom nástroj na nadávanie. Po viac ako roku sa mimoriadne pozitívny pomer poďakovaní a pripomienok vôbec nezmenil. Slováci musia byť podľa tejto našej skúsenosti a desaťtisícok hodnotení veľmi prajní a dobrosrdeční. Je to prekvapujúce alebo ani nie? Možno je to tým, že nie sú anonymné, ale nie je to len o ľuďoch, čo hodnotia služby, servis či obsluhu, ale najmä o nezištnej pomoci a ochote tých hodnotených zamestnancov. A tých prípadov je veľmi veľa. Možno je to šok, ale sme prevažne dobrí ľudia.
Večne nadávajúci a negativistickí Slováci majú zrejme navonok len taký imidž nedostupných ľudí a len pod vplyvom nezodpovedných politikov, korupcie a ďalších ťaživých celospoločenských okolností radi skĺzneme do tej pochmúrnej a niektorí jedinci aj do arogantnej polohy. Niečo sa zmení a už aj dovtedy drzý vodič na bavoráku vás s ochotou pustí pred seba z priraďovacieho pruhu a úradníčka vám vždy všetko ochotne vysvetlí aj niekoľkokrát po sebe. Možno bude stačiť postaviť nové budovy a parky, prípadne rekonštruovať štadióny a zmenia sa aj ľudia, ktorí na nich dovtedy s hnevom chodili. Je to zrejme utópia a bláznivá teória. Ale nič to nezmení na fakte, že za tú krátku chvíľu, čo to čítate, ľudia cez web či aplikáciu Staffino poslali ďalších 50 poďakovaní. A nie hocijakých, ale aby vyzdvihli ochotu konkrétnych ľudí, ktorí pre nich niečo milé urobili. A to sa už naozaj ráta.
