Čašníčka Kristína Opatová z bratislavskej reštaurácie Pulitzer dostala od spokojných zákazníkov už 56 pochvál.
Je zároveň jedným zo zamestnancov v službách či inštitúciách, ktorí už dostávajú špeciálnu odmenu k výplate práve za pozitívne hodnotenia od zákazníkov poslaných cez Staffino.
Čo vás na tejto práci najviac baví?
Pri tejto práci som sa veľa naučila a stále zbieram skúsenosti. Hlavne tu v Bratislave, kde je veľa turistov, ľudí zo zahraničia. Človek, ktorý nemiluje prácu s ľuďmi, nie je zhovorčivý, by to asi nemal robiť. Milujem komunikovať so zákazníkmi, smiech a spoznávať nových ľudí. Toto sú také moje piliere.
Čo vás pri tejto práci najnepríjemnejšie prekvapilo?
Veľakrát sa stáva, že odovzdáte maximum a ľudia si to absolútne nevážia. Určite je väčšie percento ľudí, ktoré vašu prácu ocení. A pritom od nich stačí úsmev a slovo ďakujem. Vtedy viem, že vás ľudia vnímajú a vedia, že tú prácu robíte s láskou a venujete sa im.
Potom aj vďaka hodnoteniam cez Staffino viem, že to má nejaký zmysel. Poteší to, povzbudí ma to a ide sa ďalej.
Čo je na vašej práci najťažšie?
Že nemôžete sadnúť každému zákazníkovi. Je veľa typov ľudí, každý sme nejaký. Niekto preferuje profesionálny odstup, niekto si rád zažartuje, pozhovára sa. To sa človek musí postupne naučiť.
Museli ste už riešiť aj nejaký konflikt so zákazníkmi?
Bolo ich veľa. Väčšinou sa to týkalo čakania na objednávku. Pokiaľ niekto chce dobré jedlo, musí chvíľku počkať. V prípade, že je plná reštaurácia a nestíhame, tak sa to snažíme hosťom nejako kompenzovať. Slušne im vysvetlím, že nech budú trošku trpezliví. Je to o komunikácii s ľuďmi. Keď ich obchádzate, tak budú nahnevaní. Takže dôležité je im priateľsky vysvetliť, čo sa deje. Zatiaľ im ponúknem nejaké predjedlo alebo inú alternatívu. So zákazníkmi sa dá rýchlo dohodnúť, ale treba sa im venovať.
Ako dlho pracujete ako čašníčka?
Začala som brigádami v šestnástich rokoch, prešla som si prácou v Londýne, Galante, Piešťanoch či teraz v Bratislave. Zažila som už všetko možné, ale hlavne to pozitívne. Inak by som to asi nerobila až doteraz.
Aký je podľa vás rozdiel medzi slovenskými a zahraničnými zákazníkmi?
Sú absolútne rozliční. Je veľa vďačných národností, ktoré sa vám dokonca poklonia. Napríklad Číňania alebo Japonci majú ten zvyk. Briti majú radi skvelý servis, potrpia si na každý jeden detail. Rusi sú veľmi rázni, chcú mať jedlo čo najrýchlejšie na stole, ale je s nimi i zábava. Španieli sú zas veľmi charakteristickí. 90% slovenských zákazníkov je spokojných, obľubujú najmä našu národnú kuchyňu. Tá u nich vždy zaboduje.
Čítate si hodnotenia od zákazníkov?
Samozrejme, pozerám si hodnotenia. Vždy mi to dvihne sebavedomie. Je skvelé, že si niekto váži a všíma vašu prácu.
Už ste na základe hodnotení niečo na vašej práci či prístupe zmenili alebo aj vylepšili?
Skôr sa snažím to udržať. Avšak stále je čo vylepšovať. Niekedy máte svoj deň, niekedy nie. Poznáte to.
Ako ste zareagovali na to, že budete za hodnotenia odmeňovaná?
Prekvapilo ma to. Je to fajn nápad, ale uvidíme, čo bude ďalej. Nehovorím, že je to to najdôležitejšie, ale na druhej strane, keď váš šéf vidí pochvaly od zákazníkov, tak si povie, že fakt tu len tak nestojíme a venujeme sa celý čas zákazníkom.
Ste v práci dobrý kolektív?
Sme taká veľká rodina. S tými ľuďmi trávite veľa času, niekedy aj 16 až 17 hodín. A zas na šéfoch si vážim, že začínali ako my. To znamená, že dobre vedia, čím si prechádzate.
Ukážka z hodnotení, ktoré dostala Kristína od zákazníkov:
