Budovať rodinný reštauračný biznis je čoraz populárnejšie už aj na Slovensku. Svojej šance sa chytila i rodina Laukovcov, ktorá v decembri 2015 otvorila reštauráciu La Famiglia v Ružomberku. Tá si už stihla získať množstvo fanúšikov svojou atmosférou, kuchyňou i obsluhou.
Prečo ste vo svojej reštaurácii stavili na rodinnú atmosféru?
Rodina je základná bunka spoločnosti. Tento pojem odkrýva v človeku pocit lásky, bezpečia, domova. Filozofiou našej reštaurácie je, aby sa hosť, zákazník cítil, ako keby bol doma – uvoľnene, pohodlne, bezpečne. Prešli sme veľa reštaurácií, robíme v tomto biznise už niekoľko rokov, snažili sme sa teda vymyslieť niečo, čo by sa páčilo aj nám, keď niekde prídeme.
S manželkou máme tri krásne deti, sme teda dosť veľká rodina 🙂 Pri výbere názvu reštaurácie sme teda ani veľa neuvažovali a jednoznačne sme sa rozhodli pre „La Famigliu“ a pridali sme vetu „vaša rodinná reštaurácia“.
Naša reštaurácia sa nachádza v budove bývalej strednej školy. Terajší jej prevádzkovateľ pán Ing. Pavol Ivan nás oslovil, že v tejto budove má zámer vybudovať Detské a športové centrum a chcel by na prízemí reštauráciu. Slovo dalo slovo, dohodli sme sa, odovzdal nám staré priestory a po 18 mesiacoch sme otvárali reštauráciu, ktorá vlastne zapadá aj do jeho koncepcie budovy. Myslím, že aj on je teraz spokojný, že nás oslovil 🙂
Ako ste reštauráciu rozbiehali na začiatku?
My sa vlastne ešte stále rozbiehame. Desať mesiacov je krátka doba. Reštaurácie sa rozbiehajú oveľa dlhšie, dostávajú sa do povedomia ľudí, okoloidúcich. Tak je to aj s nami. Pomaly sa o nás dozvedá širšia verejnosť, rozprávajú si o nás, odporúčajú medzi sebou. Stavili sme na rodinnú atmosféru, domácu poctivú kuchyňu, ale aj na jedlá, ktoré v meste absentujú alebo sa varia len akože popri niečom.
Zameriavate sa skôr na kvalitu jedla, než kvantitu. Je to stratégia? Neobávali ste sa, že ľuďom bude chýbať väčší vyber jedál?
Áno, zameriavame sa skôr na kvalitu jedla. Nechceme mať jedálny lístok ako knihu. Máme základný lístok a robíme mesačné alebo dvojmesačné vsuvky s nejakými špecialitami. Ľuďom sa to páči. Doba ide dopredu a už aj zákazníci vedia, čo je dobré, aký je v súčasnosti trend v gastronómii. Teda radšej menej, ale kvalitne.
Ako sa uchytila novinka, že deti varia spolu s kuchárom? Plánujete aj ďalšie podobné novinky?
Je to super. Rodičia a detičky sú veľmi radi, že sa niečo takéto vymyslelo a zaviedlo aj u nás. A pre nás je to určitý marketingový ťah J Veď, kde u nás v meste sa dá takto zahrať? Musíme sa priznať, že s týmto nápadom sme sa nechali inšpirovať v Bratislave. Tam je to bežné, ale tu na severe o tom niektorí ani nepočuli. Máme však vymyslené aj iné aktivity pre deti a rodičov, napríklad tvorivé dielne. V budúcnosti budeme isto vytvárať pre nich aktivity, aby sa k nám vracali.
Bije sa tradičná rodinná firma s novými technológiami? Ste im otvorení? Viete si predstaviť, že by ste napríklad dostávali objednávky od zákazníkov cez aplikáciu?
Novým technológiám sa nebránime. Musíme ísť s dobou. Pripravujeme vernostný program, ktorý bez technológií nemôže fungovať. Taktiež Facebook, Staffino sú technológie, ktoré nám pomáhajú. Keď sa však pýtate na tie objednávky, odpoviem, že asi nie. Osobný kontakt je osobný, to nenahradí nič. My napríklad nerobíme a ani nechceme robiť donáškovú službu. Jedlo cez donášku by som povedal “už nie to pravé orechové”.
Ako sa u vás darí udržiavať to rodinne prostredie?
Teraz sme tam väčšinou my 🙂 Naozaj sme rodinná reštaurácia, v kuchyni pomáha svokra, na rajóne zas švagor. Zákazníci to berú inakšie, keď je tam niekto z nás. Ale snažíme sa učiť k tomu aj ostatný personál – byť k ľudom milý, ústretový, porozprávať sa s nimi, nebrať to len ako robotu.
Tri pravidla, podľa ktorých podnikáte?
Rob to, na čo máš, nepreceňuj svoje schopnosti. Radšej menej, ale kvalitne. Dvakrát meraj, raz strihaj.
Ako máte v rodine podelene úlohy a zodpovednosti vo firme?
Všetko väčšinou riešime spoločne, poradíme sa navzájom, preberieme veci, prípadne si to necháme uležať v hlave a potom rozhodneme, čo ďalej.
Je nejaký iný rodinný podnik, ktorým sa nechávate inšpirovať?
Všade, kde prídeme, sa niečím inšpirujeme. Či je to už reštaurácia, nákupné centrum alebo podobne. Poobzeráme, ohodnotíme, povieme si, čo sa nám páči a čo nie. 
Cez Staffino ste dostali desiatky hodnotení, väčšinou si ľudia chválili kvalitu jedla a obsluhu. Aká dôležitá je pre vás spätná väzba od zákazníkov?
Spätná väzba je pre nás veľmi dôležitá. Chceme vedieť, či ľuďom chutilo, či sa im u nás páči, čo by zlepšili. Aj my, keď niekde prídeme a máme niečo na srdci, tak to povieme personálu, aj keď je to možno negatívne. Nie, že by sme chceli niekoho potopiť, ale mu chceme povedať v čom bol problém a možno si z toho niečo zoberie. A toto by sme chceli aj od našich zákazníkov, že ak bolo všetko v poriadku nech pochvália, ale ak je nejaký problém nech to povedia. Kritika nás môže tiež posunúť ďalej.
Základom úspechu je aj spoľahlivý a stabilný tím. Ako ste s ním spokojný?
Ťažká otázka. Asi veľa podnikateľov odpovie, že s ľuďmi je najťažšia robota 🙂 Aj u nás sa vystriedalo viacero zamestnancov, ale môžem povedať, že teraz sa to vykryštalizovalo a sme spokojní. Tu musím spomenúť nášho šéfkuchára Ivka Kríženeckého, s ktorým sme to od začiatku nastavili a spustili a ktorý to tu drží pevne v rukách, za čo mu veľmi ďakujem a verím, že budeme spolupracovať a mať dobrý vzťah aj naďalej.
Ako sa snažíte motivovať svojich zamestnancov?
My sme tu všetci taká veľká rodina. Ako som povedal predtým, zamestnanci sa už viac-menej vykryštalizovali. Oni vedia, že keď sa bude robiť to, čo sa má, podnik bude fungovať a budú sa mať dobre. Hocikedy po robote si sadneme, otvoríme fľašu vína alebo niečoho iného, podebatujeme čo by bolo treba zlepšiť, napraviť, my sa im poďakujeme. Myslím, že sa im to páči, ako sa my – ako majitelia k nim správame.
Čo sa snažíte robiť inak ako ostatné reštaurácie?
Doba je taká, že každý sa musí snažiť, aby prilákal ľudí. My používame slogan “domáce a čerstvé, rýchle a chutné.” Snažíme sa všetko, čo sa dá, vyrobiť u nás. To znamená, pečieme si chlieb, bagety, žemle na hamburgery. Vyrábame si vlastné cestoviny. Čo sa dá, robíme si sami. A zákazníci to oceňujú.
Ako by ste opísali vašich zákazníkov?
Náš profilový zákazník je rodina. To znamená otec, mama a detičky. Rodičia sa môžu v kľude rozprávať a detičky sa hrajú. Kto bol u nás už vie, že náš pizzerista je vlastne aj taký animátor, ktorý s deťmi komunikuje, radí im, čo majú robiť a podobne. Ale chodia k nám aj páriky a čoraz viac mladých ľudí, nakoľko naša bistro ponuka je čoraz zaujímavejšia a oslovuje ich to. Čoraz častejšie sa u nás stretávajú aj obchodníci, robia sa obchodné stretnutia. Máme predsa len dobrú polohu pri hlavnom ťahu a vedľa frekventovanej križovatky.
V poslednom období je na Slovensku oveľa viac turistov. Pociťujete zvýšenú návštevnosť aj vy?
Je to pravda. Aj u nás sme počas leta mali turistov z rôznych kútov sveta. A trend je naozaj vzostupný. A na tento trend sa nejako špeciálne nepripravujeme, obslúžime každého, kto príde, bez rozdielu. Jedálny lístok máme samozrejme aj v angličtine.
Na čo dbáte pri prijímaní nového personálu?
Človeku sa musí chcieť robiť a mať záujem sa učiť. To vidíte už po dvoch dňoch, či z toho človeka niečo bude alebo nie. V súčasnosti je problém s vyučenou obsluhou. My z toho nerobíme vedu, zoberieme aj nevyučeného, keď vidíme záujem. Niekedy je taký lepší ako vyučený. A my ho naučíme 🙂
Ako dokážete skĺbiť rodinu a biznis?
S týmto sme mali doteraz troška menší problém, ale už na tom pracujeme a snažíme sa oddeliť prácu a domov 🙂 Berieme to však ako rozbeh a aj deťom sa snažíme vysvetliť, že niečo budujeme, tak musia byť trocha trpezlivé.
Koľko času trávite vy osobne v reštaurácii?
Do reštaurácie chodím o šiestej ráno, popreberám tovar, potom idem na menšie nákupy do obchodov. Riešim aj nejaké papierovačky, vybavovačky v meste a potom začnú obedy. To tam musíme byť všetci. Poobede riešim objednávky a potom keď treba, tak obsluha a venovanie sa hosťom 🙂 Keď to tak spriemerujem, môže to byť momentálne 12 – 14 hodín denne.
Ak by ste znova išli do podnikania, zvolili by ste opäť rodinný typ firmy?
Myslím si, že áno. Aj keď, ako som povedal na začiatku, máme otvorené len nejakých desať mesiacov a uvidíme, čo bude ďalej 🙂
PROFIL: Miroslav Lauko sa narodil v roku 1978 v Dolnom Kubíne a vyštudoval Bankový inštitút v Prahe. Reštauráciu La Famiglia v Ružomberku vedie od decembra 2015. Je ženatý a má tri deti.
